Preco sa oplati chytat ryby z lode…

Bolo opat pekne pocasie cez vikend. Nemec dohodol dva clny na rybolov u svojich nemeckych sukmenovcov na Sotre. Stretli sme sa v sobotu o 7,30 pred obchodakom a vyrazili. Isiel som ja so Susi, Nemec, jeho kamarat z Nemecka a este jeden kolega z OneSubsea. Od Nemca sme dostali zuvacky proti morskej nemoci. Mali sme ich vytrvalo zuvat. Este den predtym sme so Susi boli v obchodaku a nakupili tazke navnady. Totiz ked chcete ist do hlbky 150-300m, nemozete mat na konci udice 60g navnadu. Musi byt minimalne 150g. Mali sme dva clny. Ja so Susi sme obsadili jeden a ostatni traja nasadli do druheho. Prvykrat, co som mal riadit cln. Instruktaz bola rychla. Takto to ide dopredu, takto dozadu, ked ti to nenakopne na mori, nepanikar a skus pouzit sytic. Vesla to nemalo. Cln bol vybaveny GPSkom. Vody sme mali 2l. Jedla tak na dva dni. Pri lyzicke vody na den by sme sa asi dostali na nejake lodne trasy.

Vycuval som z lodneho boxu. Nemec to uz parkrat robil a tak riadil cln takisto, ako soferuje auto. Rychlo. Uz rano som sa divil, ze sa neboji meracov. Asi este nedostal pokutu 3000NOK ako ja. Odvtedy jazdim velmi krotko. Vyplavali sme z pristaviska a cez uzinu sa dostali do fjordu. Nahodili sme. 2min a vytiahol som slusne velku rybu. Nemec sa tesil na opacnej lodi a maval. On je fakt vasnivy rybar. Presli dalsie 3min a vytiahol som dalsiu. Na druhej lodi zneisteli. Prisli blizsie a zacali sa pytat, aku farbu navnady pouzivam. VZDY sa snazim pouzivat cervenu. Podla mna na nu beru.

 

Presuvali sme sa z miesta na miesto. Na volnom mori je riadenie clna zabavne. Ale rybacka casom straca svoje caro. Na brehu clovek stale zivi nadej na ulovok. Tesi sa z kazdeho zasklbnutia prutu. Tu tie ryby isli jedna po druhej. Take, z ktorych by som na brehu skakal od radosti, sme tu pustali, lebo sa nam zdali male. 

Prisla na mna morska choroba. Ako som sa stale zohybal k dnu clna, aby som navliekol nove navnady, tak to pohupovanie clna ma dostalo. Zuvacka uz dosla. Este som sa aj riadne nazral Susinich sendvicov. Nedalo sa to udrzat. Pustil som tycku cez palubu. Ale potichucky, aby Nemec nezbadal a nesmial sa mi, ze som zemeplaz. Potom som asi hodinu polihoval na palube. Ked si clovek lahne, tak je to pohupovanie znesitelnejsie. Bralo ma na spanok. Vzdy som len presunul cln na ine miesto. Susi bola riadne nabudena a dokazala ovladat 3 udice naraz. Ulovky sa mnozili. Chytali sme od 9,00 do 17,00. Po vbehnuti do pristavu sme este dve hodiny ryby cistili.

Bolo to velmi poucne. Hlavne ovladat motorovy cln. Clovek instikntivne hlada brzdu ako v aute a v zufalstve macka podlahu. To som presne robil, ked som vbehol s clnom do boxu a v tej rychlosti som nevedel, ako to mam zastavit. Mackal som chvilu nohou imaginarnu brzdu a ked to nepomahalo odovzdal som sa osudu. Dat spatny chod ma nenapadlo. Az na druhykrat. Nevadi. Lepsie sa ucit na cudzom ako na vlastnom.

Po vycisteni ryb sme pozbierali vsetok odpad a vyviezli sme ho so susi na more, aby cajky nespravili najazd na nemecke obydlia. Ked sme to vysypali do mora, nastal naozaj Hitchcockov horor. Najazdy hufov cajok. Keby sa nieco dostalo do clna, tak si nas tam podaju. Kto si mysli, ze cajka je cool, tak nevidel riadne vypasenu cajku z blizka. Ma zobak ako vrtak do betonu. 

Velka noc, pochod smrti a horuckovite fotografovanie

Drahi moji citatelia, 

mame za sebou velkonocne sviatky a je cas bilancovat. Pridavam opat nejake fotky z akcii, co sme so Susi podnikli pocas prazdnin. V norsku su prazdniny od stredy do utorka. Kedze je tu riadna zmeska fotografii, napisem ku kazdej nejaky ten pokec.

Tieto prve fotky su z vyletu do Voss, kde rovno pri ceste je takyto fajnovy vodopad. Doplnim, ze sme si so Susi kupili fotak a k nemu aj poriadny stojan. Pustili sme sa do fotenia a do hadania, kde sa ma postavit stojan a ze netreba robit 200 zaberov kvetiniek v pozadi s vodopadom :) (asi chapete medzi riadkami, ze JA tie kvetinky nechcem fotit)

Priklad tych kvetiniek s vodopadom v pozadi

Tato fotka je tu uplne mimo, vratili sme sa totiz pocas slnecneho dna ku Karlovej torpedovej pevnosti (nepravidelnym citatelom doporucujem prestudovat clanok o Karlovej pevnosti)

Velka slava. Do Bergenskeho pristavu vplavala norska vojenska flotila. Teda pravdepodobne len ukazkove kusy. Asi Nori nemaju dve korvety a jednu ponorku. 

Plachetnica do flotily nepatri. Ta tam postava pravidelne a caka na japonskych turistov, aby ich povozila okolo Bergenu.

Tu zacina cast o pochode smrti. Susi dohodila super zabavu na sobotu. Vylet organizovany Bergenskym spolkom z Ulrikenu na Fløyen. Oba kopce su na doplutie od seba, ale dostat sa z jedneho na druhy sposobi nejednemu turistovi traumu, ako sa dalej docitate. Vyrazili sme o 10:20 a peknym tempom sme dali Ulriken. So Susi sme sa smatlali vzadu, lebo sme stale zastavovali kvoli fotkam. Aby sme odfotili kabinky lanovky do jednej fotky, museli sme na ne hodnu chvilu striehnut. 

Toto dole je Ulriken, ked sme sa uz vydali na cestu na Fløyen. Medzi oboma kopcami lezi vodna priehrada a preto treba absolvovat pochod hrebenom okolo celej priehrady. Je to zaludne a krute, lebo clovek ma pocit, ze je to vylet na par hodin. Slapanie sa natiahlo na 9.5 hodiny. Na konci sme uz nefotili, len sme sa mlcky vliekli a ja som obcas hundral, ze presne takto sa meni zabavna vychadzka na neprijemnu spomienku a ze nepojdem uz nikam, co zorganizuje Susipasta.  

Tato chalupka dole je chatka, pred ktorou je nizsie fotka ako jeme. Kvoli tejto chatke sme si spravili riadnu zachadzku, lebo sme chceli spravit pri nej dobre fotky. 

Africanka z bergenskeho klubu prave vzdala pochod. Nie som si teda uplne isty, ze to bola ona, ale uz pri nastupe dole mi prisla, ze tam nejako vykonnostne nepasuje. Helikoptera dosla a keby som bol na blizku, tak sa tam nacpem aj ja. Vymyslam. Hrdost by mi nedovolila :) Aby ma porazili nejake studentky z Venezuely.  

V pondelok vecer sme sli fotit zapad slnka na Ramsøy. Tieto fotky som este riadne neprezrel. Mozno najdem nieco lepsie a vymenim. Nech sa ukaze, ako napredujeme s umenim fotografovat.