Moji mili citatelia, toto je prvykrat v historii tohto blogu, kedy idem pisat z fleku, bez pripravy na necisto, ako riadny Tacitus, vsetko ako bolo, ako sa stalo, bez prikraslenia. Nuz stalo sa, ze sme sa so Susi stali manzelia. Po vsetkych vyletoch za fararom do Liptovskeho Mikulasa, absolvovania predmanzelskych nauk s patrom Tienom, kukania na torty, pozeranie siat a kytic, to konecne malo 27.9. klapnut. Jasne, ze by to nebolo normalne, keby sa nieco neudialo, co cely program spestri. Susi nam ochorela. Den pred svadbou. Ked sme dosli na Mnicha, tiekol Susipaste z nosa sopelnaty mok a mala teplotu do 38. Daval som jej kazde dve hodiny v noci do poldecaku vyzmykany citron. Fotky, ako vyzerala s mojou lyziarskou ciapkou, tu nebudem publikovat. Podstatne je, ze sa dala dokopy a nakoniec na svadbe vyzerala uzasne. Vsetko sme to zvladli a co je uplne na pocudovanie - ja uplne bez stresu a len na jednej rannej hruskovici. Cakal som, ze to pre mna bude vacsia nervova zataz. Ale nic, pohoda. Clovek sa potom dostane do nejakeho takeho tranzu, ze je este rad, ze je stredobodom pozornosti, co sa mi v beznom zivote stava velmi zriedka. Este den pred svadbou, teda priamo vecer pred svadbou, sme presli so Zuzanou program a na izbe som bol skluceno - zhrozeny, ze naco sme si tam dali vsetky tie tradicne svadobne aktivity. Musim ale uznat, ze bez tych tradicnych veci by to bola len party po kostole. Prave tieto aktivity tomu davaju tu svadobnu naladu. A tak sme rozbijali a zametali, pustali holuby, kolenackovali, drzali slzy na krajicku, zase kolenackovali, jedli polievku a krajali tortu, cepcili a odcepcovali a vsetko mozne. Ako svadobny tanec sme mali pripravenu Avantasiu, ale DJ ma s tym poslal kade lahsie, lebo kvalita bola hrozna. Len rano som to stahoval cez wifinu, ktora isla, len ked som bol pricupeny pri radiatore. Takze nic moc. Nakoniec som sa rychlo prehrabal v DJ archive a nasiel som GunsNRoses November rain. Taka klasika co nic nepokazila. Dobre padlo prasatko pecene vecer a pustanie balonov stastia. Vsetko preslo velmi rychlo. Cakal som, ze si nieco zapamatam. Nieco romanticke, ale nic moc. Jedine, co sa mi naozaj vrylo do pamate a bohuzial tam asi aj ostane, je ako som chcel cicmat Susinho krstneho a ten sa ubranil. Totiz pri krajani torty sa to tam vselijako komentovalo a chodili fotrovci a krstni a cicmalo sa to vsetko dokola a ja som uz bol riadne napumpovany a stratil som orientaciu, kde kto stoji a zabludil som do muzskej casti a zacal odkraja. No zastavili ma slova: chlapi sa snad nebozkavaju.
Ako toto si bohuzial zapamatam. Este si teda pamatam aj druhu vec, ako pred kostolom nam gratuloval Jojo - polovnik a povedal mi, ze nezabudaj co si sluboval a aky poklad si ziskal. Ale nepovedal to len tak, ze hore-dole do doliny, ale s takym vyrazom, ze to bolo myslene fakt vazne, ako ked Godfather niekomu pripomina prisahu. Jojo - polovnik ma strasi vzdy, ked sa mi nechce ist vysypat smeti.
Teraz aktivita roku 2015 z opacneho sudka - kedy sme boli na svadbe ako hostia a prisla na mna velka skaza. Ale o tom neskor. Takze Katka s Kubkom sa zobrali 3.1.2015. So Susi sme boli nielen rodinna zlozka, ale aj organizacna. Den pred svadbou sme boli nakupit ovocie pre cokoladovu fontanu, co bola velka hitovica svadby. Dalej sme boli nakupit veci do tomboly. Teda do specialno - humornej tomboly. Finta bola v tom, ze nazvy cien boli bombasticke ale skreslene. Napriklad, niekto vyhral romanticku veceru pre dvoch a dostal balicek spagiet a sviecku. Alebo neviem, umyvacka riadu a vyhral hubku na drhnutie. So Susi sme nakoniec vyhrali teplo rodinneho krbu - balicek zapaliek. Potom sme sa z organizacnej zlozky zmenili na dozorovo - logisticku zlozku a davali sme pozor na Matejka pocas fotenia a vlacenie vsetkeho vybavenia k foteniu. Nasi zalubenci sa fotili v Trencine v tom hoteli, za ktorym je ten rimsky napis na stene. Tusim sa to vola hotel Elizabeth. Tam som si jasne hned vsimol, ze v suveniroch sa predava zmensenina toho rimskeho napisu. Kupil som jeden kus, o pol hodinu dalsi kus. Nutil som kazdeho nech mi s tym zapozuje.
Fotenie sa pretiahlo, Matejko pistal, prisli sme neskoro naspat do Bananoviec. Tam uz v byte naroda. So Susi sme sa obliekali vo velmi sviznom tempe. Este nagelovat vlnku a bol som ready. Kostol prebehol okej. Ziadne velke koktanie nebolo. Veselica bola v banoveckom kulturaku, pekna velka plocha, balkon na vencenie, zachudky na poschodi, ziva kapela a cokoladova fontana, ktora mi priniesla skazu. Prebehol program, nejake tanecky oficialne, nieco sa pojedlo a aj sa nieco zapocalo pit. Kazdy z troch stolov, ako vidno na fotke, mal na starosti jeden host - nalievac, ktory mal sledovat, aby case nevyschli. A nas chlapec to bral riadne vazne. Do toho este zhaslo svetlo a doniesla sa ta cokoladova fontana. Chodil som tam stale si namacat hrozno a banany. Prekladal som to spisskou borovickou. Ked Susi nevedela kde som, tak sa posadila na postriezku vedla fontany a casom som sa tam dosmatlal ako divocak na kukuricku. Dubasili sme so Susi riadne. Parket bol velky a kapela dobre hrala. Najprv drvili len polku, ale potom sa odviazali aj oni a hrali Horkyze slize a podobne. Mojou oblubenou pohybovou kreaciou toho vecera bolo "na bycka", kedy som si z prstov spravil rozky a Susi mi akoze drzala sukno a ja som siel po nom. Do toho sme sa chodili vencit na balkon. Takto nam pekne presiel cas v dobrej nalade. Az ma okolo jednej rano zacala klatit unava. Opakujem, ze unava a nie borovicka. Prave opacne. Citil som sa uplne v pohode v tomto smere. Ale unaveny som bol riadne. Tak som sa v kumbale, kde mali hudobnici nastroje, posadil na stolicku, neskor na pohodlnejsi obal od basy. Zaspal som. Asi o druhej sme isli domov. Veselo som si lahol. Bol som pevne presvedceny, ze borovicka je davno vytancovana a splachnuta. Totiz nepodcenoval som ani aspekt zavlazovania a kazdy poldecak som riadne zapil vodou. Nepomohlo. O 5.00 som sa zobudil uz s pocitom, ze stav je nezvratny. Zachudek u Magdolenovic je malicky. Po stenach su dookola slony. Je fakt blbe grcat v takom malom priestore, ked na teba cumi este tolko slonov a slonich mladat. Navyse som sa bal, ze zobudim maleho a tak som pri kazdom pusteni splachol. A tak som splachoval a splachoval a splachoval...ako nic moc. Zle mi bolo aj na druhy den. Ale inak mam len dobre spomienky.
...to je ta replika rimskeho napisu, ktora musela byt zvecnena...
...inak tuto je vpravo Jojo-polovnik co ma mata s prisahou...
