Tento pribeh si vystaci snad len opisom obrazkov. Nieco ako v prvej triede: Petrik a co vidis na obrazku?
Kupili sme so Susi byt v Bergene. V polke marca sme od neho dostali kluce. V Norsku sa o byty licituje. Jeden den je obhliadka a na druhy den o 9.00 zacina prihadzovanie. V nasom pripade boli zimne prazdniny, nori sa lyzovali, na obhliadke nebolo vela ludi. Prihodili sme par tisic a byt bol nas. Ale bolo to riadne napinave. Ked som mal odoslat papier, kde potvrdzujem prihodenie, tak veru volal som so Susi asi 30x, ci to mam odoslat. Potom sme byt 3 tyzdne nevideli, az pri prevzati. Dosiel Knut a Cherryl, dali nam kluce, vela stastia, dovi dovi. Zavreli sa za nimi dvere. Sadol som si v prazdnom byte na zem. Co teraz? V predsieni "prakticke" linoleum. Spodne izby tapety. V predsieni 2m skrina, vyzerala ako protitankovy kryt. Kuchyna na druhom poschodi - bez spotrebicov. Nabytok velka nula. Hybajte do prace, Pupak a Susi.
Skocili sme do Biltemy - obchod mensieho kalibru ako Hornbach. Mal som listocek s norskymi nazvami pre tmel, spachtlu, srobovaky, kladivo, riedidlo...pekne som si vsetko nasiel. Po praci som chodil rovno na byt. Z prace som si vzdy zobral firemny notebook. Na nom mam jediny film - Vratne lahve. Lepsie ako ticho. Za sichtu mi siel 3x, potom dosla baterka a ja som siel domov. Za tyzden som si ho dal tak 12x. Neni to zly film. Taky zo zivota.
Takze najprv sme so Susi strhli tapety v spodnej izbe. Premalovali. Potom som sa zameral na tu obrovsku skrinu v predsieni. Povodny plan bol ju presunut, polozit plavajucu podlahu do polky a skrinu presunut na dorobenu cast. Ale pohyblivost bola velmi obmedzena. Skocil som do Biltemy po pilu. Odpilil som dvere. Zvoni mobil. Susi. "Pupi cau, premyslala som, ze mozno by sme tu skrinu mohli predat, niekto by si po nu urcite prisiel a odniesol." Na zemi prepilene dvere :) Nepredala sa. Skoncila na smetisku v kontajneri.
Dalej mozeme pristupit k opisu obrazkov.
Hore kladiem podlahu. Prvy rad bol kruty. Klik system nejako nefungoval. Musel som ich do seba zacvaknut hrubou silou - kladivom a drevenym hranolom. Potom sa to rozbehlo a za jednu sichtu sme polozili 6 radov. Susi prejavila neuveritelnu predstavivost, ked presne vedela, kde treba urezat, aby to dobre zapadlo okolo schodov.
Pilili sme dosky hore v kuchyni.
Dole je hotova podlaha. Velmi sa nam paci. Sranda bola, ze ked sme si objednali spotrebice a mali ich vecer priniest a hlavne vyniest hore schodami, tak som dole poprestieral kartony, nech nam ju neposkrabu. Jasne, jasne. Neskrabol to Poliak 10cm vedla kartonu ??? Fnukal som. Pri vlastnej praci to mrzi dvakrat viacej. Ale zatrel som to ciernou fixkou, uz to ani nenajdem.
Navlacili sme nabytok. Kupil som si v Bilteme rudlu na vozenie. Super vynalez. Ponosili sme kopec veci. Skrinky, komody, dokonca sedacku sa mi podarilo vyniest hore schodmi. Susi bola v obchode a ja som rucal pri kazdom schode, ako som ju podvihol. Chcel som ju prekvapit. Prekvapenie bolo hore, ked som ju rozbalil a zistil, ze ma prerazene dno. Ikea. Tak dole zase, do Ikei, reklamacia a ako bolestne som si kupil vysnivany zlty koberec.
Dosiel nam pomoct tatko. Chcel som ho prekvapit a vyniest hore aj jedalensky stol. Ale ten sa nedal. Skusal som ho rozobrat a vyniest po dieloch, ale neslo to. Nakoniec sme dvaja mali co robit aj s rozobratym. Dole na foto skladame postel v spalni. Tatko nam pomohol dat vsetky svietidla, spravili sme regale v kumbale, namontovali spotrebice, premalovali druhu spodnu izbu. Priniesli dalsiu sedacku, komody. Bolo toho hrozne vela co nam pomohol. Velka vdaka.
Dole montujeme svietidla v jedalni.
Barove stolicky v kuchyni. Nakoniec sme ich zohnali na inzerat. Svietidla sme tiez zmajstrovali s tatkom.
A tu uz mame hviezdu velku. Susi tehulku-modelku.
Cakame na meeting s porodnou babicou, aby Susi prekonzultovala dychacie techniky. Odborna rada bola: Na to prides sama.
Romantika 17.maja. Norsky najvacsi sviatok. Boli kolotoce. Presne ako minuly rok. Ale teraz pekne rozkvitli stromy. Dali sme par foteciek.
Sveter, ktory ma Susi na sebe, je ekvadorsky. Kupili sme ho v stanku od Indianov, ktori vyzerali ako ti, co s celenkami hravali pred Priorom na Kamennom.
Poulicny orchester. Vazne mali prve tri veci velmi podarene. Ten chlapik - najblizsi rad uplne napravo, hral trubkove solo - neuveritelne nakladal. Mal som zimomriavky z toho.
Tu sme sa dole nechali zlakat hazardom. Hralo sa o 2kg cokolady. Tipovalo sa cislo, ktore vytoci baba tutovka. Oplieskali sme tam toho dost, ale nevyhrali sme nic.
Este podorys bytu ako vysvetlivka
