Ako sme mali firemny vecierok, 25.10.2013

Vlastne to bol len vecierok nasho oddelenia. Subsea design. Ale sem toho patri vela. Od designerov, materialov, ventilov, technickych manazerov (to som ja) az po odbornikov na zvaranie. Nasim sefom je Terje. Celej tejto velkej skupiny. Asi 80 ludi.

No a nejako od konca augusta sa planovala tato akcia. Akcia zamerana na pokryvku hlavy. Kazdy kto chcel prist, musel si dat nieco na hlavu. Nemam rad celkovo taketo napady blbe. Citim sa vzdy neisto, aby som si nezobral nejaku somarinu na seba a potom nevycnieval z radu. Dohodli sme sa, ze tam pojdeme spolu ako traja krali: Ja, cernosko a iranec Ali. Toho som tu zatial este nespominal, ale robi na kalkulacnom oddeleni a pocita, ci spoje a potrubia vydrzia teplotu a tlaky a ako dlho to vydrzi.

Den predtym som sa cestou domov zastavil v Oasen a skocil do HM a kupil tam najblbsi klobuk za 30NOK. Dosiel som domov a Susi sa celkom pacil. Vraj je pekny a stylovy. Na druhy den rano som si, ale pre istotu pribalil aj moj stary slameny, este z Grecka, ked sme boli s nasimi prvykrat pri mori. Ten ma snad 15 rokov. Aj viac. Pobalil som si to vsetko do igelitky a ako madar som siel na zastavku. V robote vsetko ok, az vecer zacal cernosko fnukat, ze sa na to neciti a nikam nejde. Ze mu nedali pozicku v banke a nema naladu. Totiz on je hrozne viazany na pozicky. Stale by si len poziciaval a stale hundre, ze mu tu nikto nechce dat, hoci ma na nasom poschodi snad najvyssi plat. Nuz, ale nema nic usporene a ani nevie usporit, lebo len za byvanie dava skoro 17 000 NOK. Ale toto uz patri do ineho clanku. Ja som ho moc nechcel prehovarat, nech si nemysli, ze som na nom zavisly, ale stvalo ma to. Nechcelo sa mi tam ist samemu a zase sa cely vecer rozpravat po norsky. Navyse cernosko, ked spusti svoje lamentovanie, ako pracuje v sobotu do 4tej rano a potom nestihne do kostola v nedelu, tak ma to vzdy pobavi. Je to take africke horekovanie. Ale spat do prace. Objednal som taxik a isiel som za Alim, ze teda ideme len my dvaja. U neho v kancli som zase narazil na cernoska a pochopil som, ze ho Ali prehovara. Ja som sa pridal, ze predsa len ide o rezervaciu a slubil, ze pride a uz sa nechal zlomit.

Tak sme na party dosli vsetci traja. Bolo to riadne od cesty, v lese. Mne osobne sa paci, ze nori sa nikdy na nic nehraju. Ked to ma byt firemna party, nebudem sa tvarit, ze sa budeme rozpravat o prietokoch, ale prislo sa oslavovat a zabavat sa. Od dveri som schytil poldecak vodky a jedno pivo. Rup ho tam. Cernosko sa okunal. Dobre spravil. O par riadkov nizsie pochopite. Dal som si slameny klobuk, lebo modny som dal Jarlemu, ktory ziaden nemal. Pokecal som s pampusikom, dalej s Terjom a Jørundom a zacal som hladat cernoska. Neslo ani tak o neho samotneho, ako o jeho mobil, kedze moj bol vybity a chcel som, aby sme sli spolu taxikom skorej. Moc sa mi tam nechcelo trcat a chcel som sa vyparit o desiatej najneskor.

Cernoska nikde. Nakoniec vyliezol z babskych zachodkov. Ale asi islo len o nedorozumenie. Zobral si zo stola pripitok, co bolo asi 2dcl sampusu s jahodami. Pocucaval. Ja som si dal dalsie pivo a on zatial cucal ten pripitok. Zjedol jahody a sadol si. Ruky v dlianiach a zacal bozekat, ze mu nedali pozicku z banky, a ze musi odist do Houstonu alebo UK, lebo tam by len vosiel do banky a kazdy by mu chcel pozicat. Sedel tak zo desat minut. Trochu mi pripominal postavy z Tajovskeho poviedok Horky chlieb. Tak nejako musel vyzerat sedliak na mizine, ktoremu uhorel statok a medved skantril poslednu kravicku. Ale zrazu prisla faza euforie. Cernosko vyskocil a zacal skakat na jednej nohe a pistal, ze nevadi, nevadi buduci rok si budu banky poziciavat odo mna. Potom doskakal, lebo je slabej kondicie. Zacal hovorit, ze som jeho super kamarat, ze je opity,  ze necakal, ze tak skoro a ze uz nebude nic pit, lebo ho doma caka rodina a nemoze sa takto ukazat. Prva fotka je cernosko aj s kritickym pripitkom.

 

Potom uz dlho nevydrzal. Bol jeden kviz a potom sa sutazilo v inzinierskej sutazi – kto postavi vyssiu vezu zo surovych spagiet a spoje moze riesit bud gulickami z cesta, alebo jojom (žožo, kto nevie to su tie blbe curiky, co su take penove, ruzovo-biele).

Po sutazi, sme to zabalili. Cernosko bol spolocensky a asi aj dusevne unaveny. Zavolali sme taxik a sli domov. Taxikarka nam hovorila, ze jej frajer, ktoreho nechala pred 10 rokmi sa jej ozval, ze vyhral v norskom lote 100 milionov NOK, ale ze sa k nemu nevrati, lebo to by nebola laska. To je spravne.

Este na fotkach ten typek s ruzovymi vlasmi a kovbojskym ruzovym klobukom je John.

 

Pupak, Bergensky fantom z lesa

Hystéria vo Švajčiarsku: V lese straší záhadný tvor vo vojenskom plášti a plynovej maske!

12.09.2013 20:00

BERN - V lese na západe Švajčiarska sa má už desať rokov pohybovať záhadný muž, ktorý straší milovníkov prírody. Je oblečený vo vojenskej uniforme a má na sebe plynovú masku, ktorá zakrýva jeho tvár. Miestni obyvatelia dali podivínovi meno "Le Loyon" a stretnúť ho vraj možno na tej istej ceste, po ktorej sa vydáva každý deň.

Dôkaz o jeho existencii vraj nejestvoval až do minulého mesiaca, kedy spravodajský portál Le Matin uverejnil jeho prvú snímku. "Priblížil som sa k nemu až na desať metrov. Mal vojenský plášť, topánky a armádnu plynovú masku staršieho typu. Myslím, že meria viac ako 1,9 metra. Civel na mňa, potom sa mi otočil chrbtom a v tichosti odkráčal," porozprával očitý svedok a amatérsky fotograf.

Neblahé skúsenosti s mužom však majú aj iní miestni obyvatelia. "Vystrašil moje deti. Vyšiel z lesa v tom svojom vojenskom oblečení. Nevideli sme oči, ani jeho tvár za veľkou tmavou plynovou maskou. Bolo to desivé," uviedla jedna zo žien. Ďalšia, Marianne Desclouxová z Maules, povedala, že ho stretla v jednu daždivú nedeľu. "Mal na sebe čiapku, tmavý plášť a plynovú masku. Bolo to veľmi nepríjemné a dúfam, že na neho už viac nenatrafím," dodala.

Podľa tamojšieho farmára rodiny prestali jednoducho chodiť zo strachu do lesa.

 

Do prípadu je už zainteresovaná aj polícia, ktorá chce s Le Loyonom hovoriť a požiadať ho, aby prestal so svojím neobvyklým správaním. "Situácia je chúlostivá, pretože v podstate nič proti tejto osobe nemáme," uviedol úradník Guy Savary, ktorý ma na starosť miestne lesy. "Ale vzhľadom na to, že vyvoláva strach, chceme nájsť spôsob, ako ho nájsť a odradiť ho od jeho výčinov."

Niektorí ľudia sa domnievajú, že muž pravdepodobne trpí nejakým škaredým kožným ochorením, je duševne chorý alebo sa zmenil na pustovníka. Zatiaľ však o ňom nevedia nič bližšie, a tak celý prípad aspoň bizarne pomenovali "Švajčiarska odpoveď na Lochnesskú

BERGEN:

Nebudem sa zalovat, ze stale nemame auto a 3 tyzdne v kuse prsi. Ale vcera, ked som si dal susit svoj maskovaci prsiplast, ktory som zdedil po Marosovom (svokrovom) vylete v Bergene, som si spomenul na clanok o svajciarskom fantomovi. Nuz, po pozreti fotiek nemam od neho daleko. Ked sa takto za hmly vynorim od Løvstakkenu a smerujem na zastavku do mesta. Kedze som ludomil, na prvej zastavke si prsiplast skryjem do ruksaku. Potom uz moc nemoknem, lebo len prestupujem. Lovu zdar.

 

Ako si Susipasta 2x podala ruku s kapitanom...

Toto moc komentovat netreba. Bola moznost povozit sa v Bergenskom pristave na original parnych lodkach. Tak som tam zobral Susi, nech nam vztah pekne kvitne. Susi sa stala kapitanovym milasikom. 2x ju zastavil na palube a viedol s nou rozhovor. Podali si aj ruky. Dvakrat. Susi nechcela plavidlo opustit. Drzala sa zabradlia a trucovala.

 

 

Ako sme mali v Bergene dve auta a jazdili sme busom...

Alebo, ako sa nas Norsko snazilo zlomit, ako Beara Gryllsa za polarnym kruhom. Neslo o zimu. Ani o peniaze na jedlo. Islo o dopravnu logistiku. Do augusta sme pouzivali nasu bielu kiu Ceed. Super auto. Podrzalo nas cele Norsko. Dve cesty z Norska na Slovensko a spat. Prestahovanie z Oslo do Bergenu, kedy sme sli cez Geilo v -40 stupnov, v strasnej sneznej burke, ked nebolo vidno ani na 4m. Teraz si uvedomujem, ako je dolezite sa vediet na auto spolahnut. A po vcerajsku pravy opak. Kia je odstavena vo OneSubsea garazi. Kvoli slovenskym znackam ju uz nemozeme jazdit. Prihlasenie na Norske stoji 80 000 nok. Za tieto love mame taku istu novu kiu na Slovensku. Rozhliadli sme sa teda po nejakom norskom tatosovi. Rozpocet 60 000 nok. Len na vozenie do prace a po okoli Bergenu. V piatok som zacal pozerat inzeraty a rozposlal nieco. Narazil som na Land Rover Freelander a drzal ma asi pol dna. Nakoniec to bol stary crep, uz dizajn prezradzal rocnik. Potom cakal nablyskany peugeot combi od Juliusa. Riadneho udenaca, ale mileho, z ktoreho na konci vyliezlo, ze auto preslo norskou EU kontrolou na podmienku a treba vymenit nejaku olejovu pumpu za 10 - 15 litrov. Dalej bolo na programe 2x citroen picasso od hlucheho Daga a uja, co sa nas spytal, ci pozname slovensku volejbalistku Kukucikovu. Vecer nas, ale cakala hviezda tohto clanku, opel Meriva. Bjørn nas zobral na Kalfarveien a sli sme na Flatøy. Auto v garazi. Teta so susienkami a kavou. Na skusobnej jazde sme smazili do zataciek ako certiska. Ani jediny pazvuk. Plynula jazda. Dosli sme a zacali sme pred autom preslapovat. Zobrat? Nezobrat? Susi sa lubilo auticko a ja som mal tiez dobry pocit. Tapli sme si. A zacala krizova cesta noveho veku. Uz v Bergene po prejazde retarderov zacalo divne vrzgat. O den uz z toho bol ritual. Najhorsi piratsky korab by nevrzgal, ako toto auto. Pustali sme si zabudnute country CD, aby sme na zvuky aspon na chvilu zabudli. Do toho sa pridal smrad z houcej zadnej brzdy a nefungujuca rucicka teploty motora. Bjørn sa k tomu postavil ako chlap a aj dnes sa stavia. Dufam, ze mu to vydrzi. Zobral nas ku kamosovi Geirovi, ktory ma sukromny auto servis, kde opravuje stare ople, ako hobby cinnost. Vycistila sa brzda a vymenili sviecky a nove cidlo teplomeru. Svina meriva sla az po Bjørnov dom dobre. Potom sa nam zase zacala mstit najhorsim sposobom, ake moze auto vymysliet. Vrzganie a rezonujuca brzda. Ked islo dobre, tak Susi robila zvuk rezonancie a ja som vrzgal. Aby sme sa prilis neuspokojili, ze jazdi dobre. Dalsia rana prisla, ked nas Unni poziadala vecer preparkovat auto. Pred hodinou som dosiel a teraz ani za svet naskocit. Ked motor naskocil, tak o 5s zdochol. Istym sposobom som sa tesil, ze toto donuti Bjørna auto doklepnut. Na druhy den, ale slo ako svajciarske hodinky. Ranu zasadilo o den neskor. Sli sme do Ikei, nakupili veci, boli sme stastni. Nalozili sme auto a vyrazili k Edvardovi vratit parkovaciu kartu. 20m pred kruhacom zhasol motor a uz som vedel, ze problem je spat. Startovanie nepomohlo. Dobehol mladas, ze nam pomoze tlacit. Nechapal, ze problem nie je v baterke. Motor mu naskocil a zacal sa sklebit, ale aj jeho meriva poznacila. Zdechlo mu to a ostal bezradny. Zaprijal nam pekny vecer. Dotlacili sme so Susi trosku na parkovisko a sli busom domov. Pekny vecer sme si nahradili slapanim domov do kopca. Bola moznost skratky cez cintorin, ale bliziaca sa polnoc to zatrhla.

 

Dnes je 8.10.2013 a boj pokracuje. Pokus vymenit autobateriu zlyhal. Bjørnov kamos s diagnozou obvinil nejake rele v cerpacom systeme. Zajtra ide auto na zdvihak. Mam celkom obavy, co bude nasledovat. Pri oprave za viac ako 3000 NOK asi zvolime spiatocku z tohoto obchodu. Dilema je, ze auto jazdi dobre. Motoricky super. Ale nemozeme sa spolahnut, co by nasledovalo a ci by mal stale Bjørn postoj pomocnika.Vsetko nove sa docitate zajtra.

Ako sa Edvard zopsul

Poviete si, mily, sympaticky dedusko. Ked sme prisli do Bergenu a po serii nepodarenych visningov, ked sme boli pod tlakom, ako finsky hokejisti, ci budeme mat kde byvat od aprila, bol Edvard ako osviezenie na pusti. Ziadne problemy. Chcete tento drahy ale moderny byt? Ano? Jeden podpis a tu mate kluce. Odpadol z nas stres. Mali sme byvanie a bol pokoj. Ze to stalo 12250 NOK na mesiac som neriesil. Odvtedy o Edvardovi nebolo pocut. Mesacne som posielal penaze a vsetko islo dobre. Uplna sloboda a obcas sme si spomenuli, ze hoci to je drahe, ale aky je Edvard mily dedusko. Dedusko jazdiaci na Lexuse a podla danovych priznani v 2010 ( ktore su volne dostupne na internete ) vlastniaci majetok niekolko desiatok milionov norskych korun. Obcas sa mi snivalo, ze jeho dobrota ho dohnala, aby nam ten byt nechal len tak, bez platenia. Mal som rad toto rojcenie.

Vsetko sa zmenilo v tu sobotu, ked mal prist Jony do Bergenu. Dosla SMS, ze byt chce predavat a ci mame zaujem ho kupit. Cena 3,0 miliona NOK. Pre predstavu v Indre Arna ( 15min od Bergenu ) sa da kupit dom so 6-7 izbami do 2 milionov. Takze odpoved jasna. Nasledova email, ze teda to chce zacat ponukat a ci by sme si nenasli nieco ine. Dalsi email bol o tom, ze chce zavolat fotografa a ci moze prist vymenit pohovku. Stale sme mali z neho dobre pocity a preto sme v tom nevideli problem. Sedacku vymenili za o dve triedy mensiu. Nasli sme si novy byt vo Fyllingsdalene a este sme boli radi, ze im pomozeme. Naivni. Dva dni pred odstahovanim prisiel Edvard, ci nam mozu zobrat pracku a susicku. Zobrali ich a na mieste pracky, ktora tam evidentne stala roky, bola snad 3cm vrstva prachu. Nejako mi to stale nedochadzalo. Ked si raz clovek vytvori o niekom predstavu, ze je OK a sympatak, vela veci vnima inak, ako potom.

Odisla teda pracka aj susicka a zacali sme sa balit. Presun bol bolestivy. Do jedenastej v noci sme vozili veci a potom do tretej rano upratovali apartman. Chceli sme zanechat dobry dojem. Seriozne sme sa k tomu postavili a umyvali sme to precizne. Cakal som podvedome, ze mozno vytkne terasu a okna, lebo bola tma a nic sme nevideli. Tu v Norsku sa to berie troche prisnejsie, ako na Slovensku. Nikto sa nehra, ked sa najde nieco neupratane. Zavola sa upratovacia sluzba a peniaze sa strhnu z depozitu. Ale vsetko musi byt podla kontraktu a v pritomnosti ludi, ktorym je nieco vycitane.

A tu sa Edvard zopsul. Ako pes falesny sa zachoval. Nebolo tazke uhadnut kam mieri, ked nas na druhy den informoval, ze neni spokojny s umytim. Ale mozno to napisala jeho zena, hrozna funa. To je, ale uplne jedno. Jasne, ze keby ten byt dalej prenajimal, by vsetko bolo ok. Ale on ten byt chcel predat a povedal si, preco by som mal platit za uplne upratanie bytu, ked tu mam penaze tych dvoch slovacikov. Dam to riadne vycistit, kompletne upratovacou sluzbou a im poviem, ze neboli dobre umyte okna. Uplny bulo. Ked sme sa ohradili mailom, ani neodpisal. A smutne je, ze s tym nevieme nic spravit. Mozeme akurat nesuhlasit, ale tym padom Edvard nepodpise v banke vratenie depozitu a budeme sa natahovat roky. Takze uvidime ako to cele dopadne.