Alebo, ako sa nas Norsko snazilo zlomit, ako Beara Gryllsa za polarnym kruhom. Neslo o zimu. Ani o peniaze na jedlo. Islo o dopravnu logistiku. Do augusta sme pouzivali nasu bielu kiu Ceed. Super auto. Podrzalo nas cele Norsko. Dve cesty z Norska na Slovensko a spat. Prestahovanie z Oslo do Bergenu, kedy sme sli cez Geilo v -40 stupnov, v strasnej sneznej burke, ked nebolo vidno ani na 4m. Teraz si uvedomujem, ako je dolezite sa vediet na auto spolahnut. A po vcerajsku pravy opak. Kia je odstavena vo OneSubsea garazi. Kvoli slovenskym znackam ju uz nemozeme jazdit. Prihlasenie na Norske stoji 80 000 nok. Za tieto love mame taku istu novu kiu na Slovensku. Rozhliadli sme sa teda po nejakom norskom tatosovi. Rozpocet 60 000 nok. Len na vozenie do prace a po okoli Bergenu. V piatok som zacal pozerat inzeraty a rozposlal nieco. Narazil som na Land Rover Freelander a drzal ma asi pol dna. Nakoniec to bol stary crep, uz dizajn prezradzal rocnik. Potom cakal nablyskany peugeot combi od Juliusa. Riadneho udenaca, ale mileho, z ktoreho na konci vyliezlo, ze auto preslo norskou EU kontrolou na podmienku a treba vymenit nejaku olejovu pumpu za 10 - 15 litrov. Dalej bolo na programe 2x citroen picasso od hlucheho Daga a uja, co sa nas spytal, ci pozname slovensku volejbalistku Kukucikovu. Vecer nas, ale cakala hviezda tohto clanku, opel Meriva. Bjørn nas zobral na Kalfarveien a sli sme na Flatøy. Auto v garazi. Teta so susienkami a kavou. Na skusobnej jazde sme smazili do zataciek ako certiska. Ani jediny pazvuk. Plynula jazda. Dosli sme a zacali sme pred autom preslapovat. Zobrat? Nezobrat? Susi sa lubilo auticko a ja som mal tiez dobry pocit. Tapli sme si. A zacala krizova cesta noveho veku. Uz v Bergene po prejazde retarderov zacalo divne vrzgat. O den uz z toho bol ritual. Najhorsi piratsky korab by nevrzgal, ako toto auto. Pustali sme si zabudnute country CD, aby sme na zvuky aspon na chvilu zabudli. Do toho sa pridal smrad z houcej zadnej brzdy a nefungujuca rucicka teploty motora. Bjørn sa k tomu postavil ako chlap a aj dnes sa stavia. Dufam, ze mu to vydrzi. Zobral nas ku kamosovi Geirovi, ktory ma sukromny auto servis, kde opravuje stare ople, ako hobby cinnost. Vycistila sa brzda a vymenili sviecky a nove cidlo teplomeru. Svina meriva sla az po Bjørnov dom dobre. Potom sa nam zase zacala mstit najhorsim sposobom, ake moze auto vymysliet. Vrzganie a rezonujuca brzda. Ked islo dobre, tak Susi robila zvuk rezonancie a ja som vrzgal. Aby sme sa prilis neuspokojili, ze jazdi dobre. Dalsia rana prisla, ked nas Unni poziadala vecer preparkovat auto. Pred hodinou som dosiel a teraz ani za svet naskocit. Ked motor naskocil, tak o 5s zdochol. Istym sposobom som sa tesil, ze toto donuti Bjørna auto doklepnut. Na druhy den, ale slo ako svajciarske hodinky. Ranu zasadilo o den neskor. Sli sme do Ikei, nakupili veci, boli sme stastni. Nalozili sme auto a vyrazili k Edvardovi vratit parkovaciu kartu. 20m pred kruhacom zhasol motor a uz som vedel, ze problem je spat. Startovanie nepomohlo. Dobehol mladas, ze nam pomoze tlacit. Nechapal, ze problem nie je v baterke. Motor mu naskocil a zacal sa sklebit, ale aj jeho meriva poznacila. Zdechlo mu to a ostal bezradny. Zaprijal nam pekny vecer. Dotlacili sme so Susi trosku na parkovisko a sli busom domov. Pekny vecer sme si nahradili slapanim domov do kopca. Bola moznost skratky cez cintorin, ale bliziaca sa polnoc to zatrhla.
Dnes je 8.10.2013 a boj pokracuje. Pokus vymenit autobateriu zlyhal. Bjørnov kamos s diagnozou obvinil nejake rele v cerpacom systeme. Zajtra ide auto na zdvihak. Mam celkom obavy, co bude nasledovat. Pri oprave za viac ako 3000 NOK asi zvolime spiatocku z tohoto obchodu. Dilema je, ze auto jazdi dobre. Motoricky super. Ale nemozeme sa spolahnut, co by nasledovalo a ci by mal stale Bjørn postoj pomocnika.Vsetko nove sa docitate zajtra.
Ingen kommentarer:
Legg inn en kommentar