Ako sme boli prespat na Cachtickom hrade

No zlozenie bolo klasicke: Susi, Jony a ja. Lokalita vybrata tak, aby sme sa mohli bat. Cachtice predsa len maju co to odkrutene, co sa tyka mucenicka a nejakeho toho sadizmu. Vyzbrojili sme sa patricne k danej akcii. Zobrali sme od Susinych tatkofcov stan, pilku na drevo, vyrobil som fakle z handier, drotu a lampoveho olej. Isli sme este klasikou pussywagonom ( rozumej cierne Acko ) a pre spestrenie ma chytili v Novom meste nad Vahom fizli, ako som na vypadovke (ked som uz videl tabulu koniec mesta) fical 100 miesto 50ky. Polismen skocil doprostred cesty ako Incucuna s namierenou meracou pistolou. Jasne, ze sa zapol moj typicky obranny fizlovsky reflex a bol som hrozne oduty, nekomunikoval som. Dali mi 100 euro. Isiel som to vybrat do blizkeho bankomatu. Ale naladu to nepokazilo. Dosli sme na hrad a vynosili veci. Este bol pekny letny den, slnko vysoko. Kym sme to hore vsetko poukladali a zacali opekat, zacalo sa postupne zmrakat. Pockali sme si na mierne sero a sli useknut pilkou kus uschnuteho stromu a ten napilili na polienka, nech nam vydrzia az do rana. Podstatne bolo celit vsetkemu aspon pri ziare ohna. V noci vyzera hrad divne. Osvetlena bola len cast hlavnej veze. Pre upresnenie sme spali hned na dolnom nadvori, ako clovek prejde prvou branou tak dolava, hore kopcom k delovym strielnam. Ale trom nam bolo veselo. Keby som tam sedel sam, tak asi by mi do smiechu nebolo. Clovek si sam vyvola ten pocit strachu. Dobry priklad je, ked sme s Jonym chodili behavat na Zochovu, hore sme si to pekne vybehli a sli naspat, uz bola uplna tma, takze svietili len celovky a stacilo, aby jeden z nas zacal nejaku ducharinu a hned sme si zacali predstavovat rozne hororove sceny a clovek tak samovolne prida do behu, az sa natriasa na kamenoch.    

Tak presne by to dopadlo aj na Cachticiach. By som sedel pri ohni a po 10-tich minutach osamote, by som zacal premyslat, co sa tu moze prihodit. Ale traja sme sa zabavali, opekali a zapijali pifkom. Po tme sme zacali stavat stan. Ja som to nikdy predtym nerobil a Jony asi tiez nie a tak sme sa zamotavali. Nic sme poriadne nevideli a tak sme to riadne lamili. Nakoniec sme to vzdali, ze predsa je teplo len na deku na zemi. Teraz sa prejavila Susina typicka povaha, ktora sa objavuje len v krizovych situaciach, ako je meskanie na letisku, meskanie na trajekt, kedy ja uz poviem, ze ok, zmeskali sme, serme na to, je to nasa chyba a budeme si musiet kupit drahu letenku, lebo sme debili. Susi nie. Ta zacne behat, vybavovat, prehodi veci do ruksaku a zahodi cely kufor, ale nejako sa proste pretlaci a stihneme to. Je to zvlastna schopnost, ale celkom uzitocna. Teraz sa jej spustila opat a hoci sme sa jej s Jonym smiali, tak nakoniec ten stan postavila. Nastahovali sme sa. Zapli sme na notebooku Pulp Fiction, aby bolo veselsie. Inak Cachtice su vazne rusny hrad. Stale tam niekto pobehoval. Pubertaci z diskoteky sa tam sli bozkavat, nejaki typci s baterkami…vazne tam do tretej rano nebol klud. Potom obcas nieco krochkalo a pistalo dole pri brane, ze sme nevedeli, ci to neni nejaka diva svina, co zanuchala opekanie. Susi ma celkovo vacsiu paniku zo zvierat ako z duchov.

Zapalili sme fakle a sli sa pozriet dole k brane. Nadabili sme tam akurat na dalsich ludi. Jednoducho sa nic zvlastne nestalo. Uplne nic. Mozno nebola spravna doba. Mozno, keby sme spali v kaplnke, uz sa mi krizia oci a tecu sliny. Ale v kazdom pripade to bolo super. Malo to nieco do seba.