17.maj a lukostrelba

17. maj je najvacsi norsky sviatok. Oslavuju samostatnost a ustavu. Dost ich to berie. Najviac tolko ludi pokope som u nas videl akurat na protestoch proti gorile. Bohuzial len raz. Ale to sem nepatri.

Ono v podstate to je celkom nudna oslava. Pridu navleceni do krojov, pojedia parky s rozkami a pol tony zmrzliny a idu domov. Stanky su tiez onicom. Presne tak, ako sa klonuju u nas v praci obedy s nechutnou fasirkou kazdy piatok, tak presne sa naklonovali aj tieto stanky - v kazdom mali tie iste cukriky a tricka I love Norway. 

Jedine, co ma uputalo, bol tento nechutny zabavny kolotociarsky stroj. Ani s prazdnym zaludkom by som sa na to neodvazil. 

Toto som si musel odfotit. Dost blbe je vysklonovat, ked chce byt clovek slusny, ze kde sa prave nachadza, alebo kam chce ist. Teda myslim, ked sedi v tejto krcme, alebo do nej planuje ist. 

Toto si musim pripomenut, ked sa budem raz nudit a budem chciet opat zalozit nejaku super prosperujucu firmu.

Co ma berie a neni to norska oslava samostatnosti je lukostrelba. Dostal som sa k tomu uplnou nahodou. Prsalo dva tyzdne a tak sme cez vikendy sedeli doma. Nemal som uz co pozerat na youtube a tak som si tam nasiel Shoguna film. Buntaro bol manzel Mariko a sice jeho fotka mi kazi moj pekny blog, ale s lukom to fakt vedel. A ako som na neho cumel 3hodiny, tak ma napadlo, ze ten luk je vazne pekna vec.

Nasiel som si na nete, ze vo Vinicnom je v byvalom JRD predajna lukov a rovno si to tam clovek moze vyskusat. Objednal som sa. Venovali sa mi hodinu a pol. Skusali sme silu luku, ktora sa mi hodi. Sipy. Vysvetlovali mi, ako mam cvicit. Ako mam skladat a voskovat luk. Vela som pritakaval. Tak tak. Tak presne.

Doma sme to s tatkom skusali len raz. Na zahrade. To bola chyba. Sip musi mat priestor a nemal by do nicoho narazat, ked sa netrafi ciel. V Bergene som si nasiel kusok od domu super luku. S miernym briezkom. Urobil som terc z karimatiek zakrutenych do seba a za ne este velku drevenu dosku, ktoru som nasiel. Susi najprv sedela nad slaninou a nechcela ist strielat. Ze sa na to neciti. Ked sa posilnila slaninkou, tak si vysukala rukavy a isla do toho. Na moje velke prekvapenie jej strelba mala fakt styl. Pekne jej to islo. Trenoval som aj vcera. A dnes pojdem zase.   

Ako sme opravili jazierko, svadba a ine veci

Prisli sme so Susi na Slovenko. Bolo to v noci 1.5.2014. Treba vsetko spisat, aby sa nezabudlo, co vsetko sa udialo. Prave sedim vo vlaku do Ruzomberka, kde si nas ma prevziat sofer Lubo a zobrat nas do Katowic, kde mame odlet o siestej do Bergenu. No ale teda prveho maja sme prisli v noci do Bobrovca. Prezili sme cestu z Katowic so soferom, ktoremu dopravne znacky moc starosti nerobili. Susi si spravila mozole na rukach, ako sa snazila drzat vzadu kluciek a madiel, aby zmiernila pocit rychlosti. Chlapec tomu naozaj nakladal a ani toho moc nenahovoril. Vlastne nepovedal nic, len prvu vetu, ze ahojte a potom este nadavka, nadavka, ti poliaci su vsetci ozrati, nadavka... to bolo vsetko. Ked nas vyhodil v Bobrovci bolo asi pol stvrtej rano. Na obohe bola zaplava hviezd. Take sa v meste nevidi. Cumel som na oblohu a kracal hore briezkom. Nemali sme kluce od branky a tak sme ju v rohu preliezali. Bobrovec asi setri na osvetleni, kedze Brtan uz z krcmi nechodi, neni svietit komu a tak boli vsetky svetla vypnute. Svietil som mobilom, ale bol som ovesany baglami a tak som sa z toho plotu zosypal dole. Usadili sme sa v dome a mna cakalo este vela prace. Zapol som elektriku, vymietol pece a zapalil ohen. Preniesol rusku postel do strednej izby. Susi si pochvalovala, ako sa viem pekne postarat o rodinu. Isli sme spat az o piatej. Zaspal som velmi hlboko. Len tu sa mi zrazu zacalo snivat, ze niekto na mna krici: kto ste tu? Hej, kto ste tu? Nebol to sen. Je to fakt dost divny pocit, ked vas niekto zobudi z hlbokeho spanku. Vyskocil som a vbehol do predsiene. Tam Jano Trizna, tot od susedov, a ze kto ste tu?

Vravim ja. Strapaty, s rozopnutymi gatami. Vyzeral som ako fetka v poslednom tazeni. Kuka na mna Trizna a ze: Peto, to si ty? Ja som bol stale dost mimo a tak vravim velmi rozumne a uvazlivo: Ja, Peto som to. Som tu, ale uz aj ideme. Velmi logicke vety. Ale tak na dedine ludia chapu ludske nestastie, asi ho to moc nebralo. Spustil len sprsku informacii, ze padaju skridle a uz ich nedokaze podvihovat hrablami, ze niekto sa chcel vlamat do stodoly a podobne. Odisiel. Ja som si lahol, ale nemohol som zaspat. Citil som sa uz blbo, ze vyzerame, ako keby sme sa tam vlamali, lebo nas rodicia vyhodili z domu. Vysiel som na dvor. Bolo uz celkom pekne. Isiel som pozriet zvonku tie skridle. Trizna sa motkal po dvore. Zavolal som na neho, ze ci mi nemoze ukazat tie skridle. Bola to len finta. Chcel som mu vysvetlit, ako sa veci maju. Mozno si myslite, ze mi to mohlo byt jedno, ale predsa len som chcel, aby chapal, preco som hovoril tak divne. Tak som mu vysvetlil, ze sme prisli hlboko v noci a spal som len dve hodiny a aj to ma zobudil zo spanku. Hned som sa citil lepsie. Isiel som do domu. Susi fukala do periny. Zobral som si penazenku a siel do horneho obchodu. Kupil som banany, rozky a chcel som si nakrajat nejaku sunku. Ale bola tam len jedna teta na cely obchod a ta sedela za pokladnou. Tak som siel k pokladni. Utiekla mi k udeninam. Siel som k udeninam a utiekla mi zase do pokladne. Teta co stala predo mnou v rade do pokladne si myslela, ze sa ponahlam a vludne sa mi prihovorila: mlady muz, vy sa niekam ponahlate? Kludne vas pustim, ja nemam nic na praci. Ja som fnukal, ze chcem len 15dkg sunky. Tak teda z pokladne isla konecne teta do oddelenia udenin a ostatni cakali pri pokladni, kym mi nakraja co mi patri. Potom som este utekal do spodneho obchodu po kartu na dobytie susinho mobilu. 

Motkali sme sa okolo domu cely den. Ja som cital Levocsku bielu pani, Susi spala. Opravil som tie vylomene dosky pri stodole a Susi fotila pupavy. Triznovci sa dali s nami do reci za stodolou a hovorili o velkej biede slovenskeho ludu na dedinach. Volala Zuzana z hotela, ze matrika je dohodnuta na zajtra (piatok) a farar tiez o tretej poobede. Isli sme so susi do mesta a dali sme si v restike gazdovsky tanier plny klobasok, udeneho masa, kolien, panenky a podobnych dobrot. Pridavam fotku.

Na druhy den sme rano vsetko upratali a uz o 8.45 po nas prisla Zuzana. Zobrala nas do mesta. Matrika presla relativne hladko, az na to ze Susin rodny, nebol Susin rodny. Teraz sa vraj robia ine rodne a tak sme museli tetu chvilu prosikat, nech to spravi aj s tymto papierom. Potom sme cakali na Zuzanu a mali sme si ist niekam sadnut a dohodnut podrobnosti ohladom svadby. Kym sme cakali Susi fnukala, ze je jej zima. Sli sme spat na urad a tam pekne sedacky. Sedeli sme a ja som sa zacal prehrabavat v papieroch. Zobral som svoj krstny list. Pekny a spravny. Zobral som Susin a hore pod kolonkou meno Catherine. Kukam. Pytam sa Susi, ci bola birmovana ako Catherine. Susi ze nie. Kukam datumy a nejake divne. Datum narodenia 1986. Sipil som zradu. Jasne, ze to bol rodny list Susinej segry a Susina mati netusiac, zobrala prvy rodny co nasla v Susinej izbe na policke a poslala ho do Bobrovca. Zle nedobre. Bez listu sa nedalo ist na faru. Povedal som to Zuzane. Bola prisna. Ja som bol tiez prisny a Susi bola smutna. Nakoniec som zobral z hotela cervenu Kiu a dali sme za styri hodiny Trencin a spat. Boli sme po spravny krstny list. Naspat do Mikulasa sme prisli presne o 15:02. Isli sme na faru. Nebudem tu rozoberat podrobnosti. Riesili sa tam rozne divne veci. Rozne divne otazky. Ja som sedel vystreto a napato. Usmieval som sa nakrivo. Susi sedela uvolnene a smiala sa naplno. Dekan sa smial sam na svojich vtipkoch a tak to bolo cele dost vesele. Ked sme z tade odisli dost sa mi ulavilo.

Potom uz len vlak domov. Jony ma cakal na stanici v Trnave. Musim spomenut, ze vlak bol fajn. Bola tam wifina a cele to bolo velmi prijemne.

Pondelok som siel s maminou kupovat oblek. Islo to velmi hladko. V jednom obchode som kupil vsetko od ponoziek, cez opasok, sako, topanky. Som bol velmi spokojny. Na stredu boli v plane obrucky. Cistou nahodou sme sa dostali priamo k vyrobcovi, ktory dodava do vsetkych zlatnictiev na Slovensku. Chvilu protestovala, ze maloobchod nerobi, ale moj Belmondov sarm tetu zlomil a za 5min sme sedeli na pohovke a preberali sa v kazetach s obruckami. Nakoniec sme si celkom rychlo vybrali pekny parik a dali si vygravirovat odspodu mena a datum. O dva dni boli pripravene.

Poslednu cast tohto pribehu by som rad venoval praci na jazierku. Nase jazierko na dome je povestne a bolo povestne este ked som pracoval v Mercedese. Vzdy v pondelok sa ma kolegovia pytali: tak ako, kopali ste zase jazierko? Prikladam fotky pre ukazku. Projekt v podstate velky. Dva jazierkove bazeny osadene, cerpadlo cerpa vodu zo spodneho a hore v svahu steka voda po riecke do horneho jazierka. Lahke. Ale mali sme teraz problemy s vyvazenim spodneho jazierka, kede velky kamen, po ktorom stekala voda, tlacil na okraje bazenika a tym padom vytekala voda. V sobotu sme sa rano dali do prace. Odkopali okraje jazierka. Vytiahli balvan. Odsunuli. Vytvorili kamenne stlpiky a cez ne prelozili zelezne tyce. Na ne sme poukladali kamene. Takto nic netlaci na okraje jazierka a tak by to uz mala byt posledna verzia. Tieto inziniersko – stavebne prace mam velmi rad. Vzdy je pekne si pozriet co sme vytvorili.