Prisli sme so Susi na Slovenko. Bolo to v noci 1.5.2014. Treba vsetko spisat, aby sa nezabudlo, co vsetko sa udialo. Prave sedim vo vlaku do Ruzomberka, kde si nas ma prevziat sofer Lubo a zobrat nas do Katowic, kde mame odlet o siestej do Bergenu. No ale teda prveho maja sme prisli v noci do Bobrovca. Prezili sme cestu z Katowic so soferom, ktoremu dopravne znacky moc starosti nerobili. Susi si spravila mozole na rukach, ako sa snazila drzat vzadu kluciek a madiel, aby zmiernila pocit rychlosti. Chlapec tomu naozaj nakladal a ani toho moc nenahovoril. Vlastne nepovedal nic, len prvu vetu, ze ahojte a potom este nadavka, nadavka, ti poliaci su vsetci ozrati, nadavka... to bolo vsetko. Ked nas vyhodil v Bobrovci bolo asi pol stvrtej rano. Na obohe bola zaplava hviezd. Take sa v meste nevidi. Cumel som na oblohu a kracal hore briezkom. Nemali sme kluce od branky a tak sme ju v rohu preliezali. Bobrovec asi setri na osvetleni, kedze Brtan uz z krcmi nechodi, neni svietit komu a tak boli vsetky svetla vypnute. Svietil som mobilom, ale bol som ovesany baglami a tak som sa z toho plotu zosypal dole. Usadili sme sa v dome a mna cakalo este vela prace. Zapol som elektriku, vymietol pece a zapalil ohen. Preniesol rusku postel do strednej izby. Susi si pochvalovala, ako sa viem pekne postarat o rodinu. Isli sme spat az o piatej. Zaspal som velmi hlboko. Len tu sa mi zrazu zacalo snivat, ze niekto na mna krici: kto ste tu? Hej, kto ste tu? Nebol to sen. Je to fakt dost divny pocit, ked vas niekto zobudi z hlbokeho spanku. Vyskocil som a vbehol do predsiene. Tam Jano Trizna, tot od susedov, a ze kto ste tu?
Vravim ja. Strapaty, s rozopnutymi
gatami. Vyzeral som ako fetka v poslednom tazeni. Kuka na mna
Trizna a ze: Peto, to si ty? Ja som bol stale dost mimo a tak vravim velmi
rozumne a uvazlivo: Ja, Peto som to. Som tu, ale uz aj ideme. Velmi logicke
vety. Ale tak na dedine ludia chapu ludske nestastie, asi ho to moc nebralo.
Spustil len sprsku informacii, ze padaju skridle a uz ich nedokaze podvihovat
hrablami, ze niekto sa chcel vlamat do stodoly a podobne. Odisiel. Ja som si
lahol, ale nemohol som zaspat. Citil som sa uz blbo, ze vyzerame, ako keby sme
sa tam vlamali, lebo nas rodicia vyhodili z domu. Vysiel som na dvor. Bolo uz
celkom pekne. Isiel som pozriet zvonku tie skridle. Trizna sa motkal po dvore.
Zavolal som na neho, ze ci mi nemoze ukazat tie skridle. Bola to len finta.
Chcel som mu vysvetlit, ako sa veci maju. Mozno si myslite, ze mi to mohlo byt
jedno, ale predsa len som chcel, aby chapal, preco som hovoril tak divne. Tak
som mu vysvetlil, ze sme prisli hlboko v noci a spal som len dve hodiny a aj to
ma zobudil zo spanku. Hned som sa citil lepsie. Isiel som do domu. Susi fukala
do periny. Zobral som si penazenku a siel do horneho obchodu. Kupil som banany,
rozky a chcel som si nakrajat nejaku sunku. Ale bola tam len jedna teta na cely
obchod a ta sedela za pokladnou. Tak som siel k pokladni. Utiekla mi k
udeninam. Siel som k udeninam a utiekla mi zase do pokladne. Teta co stala
predo mnou v rade do pokladne si myslela, ze sa ponahlam a vludne sa mi
prihovorila: mlady muz, vy sa niekam ponahlate? Kludne vas pustim, ja nemam nic
na praci. Ja som fnukal, ze chcem len 15dkg sunky. Tak teda z pokladne isla
konecne teta do oddelenia udenin a ostatni cakali pri pokladni, kym mi nakraja co mi
patri. Potom som este utekal do spodneho obchodu po kartu na dobytie susinho
mobilu.
Motkali sme sa okolo domu cely den. Ja som cital Levocsku bielu pani, Susi
spala. Opravil som tie vylomene dosky pri stodole a Susi fotila pupavy. Triznovci
sa dali s nami do reci za stodolou a hovorili o velkej biede slovenskeho ludu
na dedinach. Volala Zuzana z hotela, ze matrika je dohodnuta na zajtra (piatok)
a farar tiez o tretej poobede. Isli sme so susi do mesta a dali sme si v
restike gazdovsky tanier plny klobasok, udeneho masa, kolien, panenky a
podobnych dobrot. Pridavam fotku.
Na druhy den sme rano vsetko upratali a uz o 8.45 po nas prisla Zuzana. Zobrala nas do mesta. Matrika presla relativne hladko, az na to ze Susin rodny, nebol Susin rodny. Teraz sa vraj robia ine rodne a tak sme museli tetu chvilu prosikat, nech to spravi aj s tymto papierom. Potom sme cakali na Zuzanu a mali sme si ist niekam sadnut a dohodnut podrobnosti ohladom svadby. Kym sme cakali Susi fnukala, ze je jej zima. Sli sme spat na urad a tam pekne sedacky. Sedeli sme a ja som sa zacal prehrabavat v papieroch. Zobral som svoj krstny list. Pekny a spravny. Zobral som Susin a hore pod kolonkou meno Catherine. Kukam. Pytam sa Susi, ci bola birmovana ako Catherine. Susi ze nie. Kukam datumy a nejake divne. Datum narodenia 1986. Sipil som zradu. Jasne, ze to bol rodny list Susinej segry a Susina mati netusiac, zobrala prvy rodny co nasla v Susinej izbe na policke a poslala ho do Bobrovca. Zle nedobre. Bez listu sa nedalo ist na faru. Povedal som to Zuzane. Bola prisna. Ja som bol tiez prisny a Susi bola smutna. Nakoniec som zobral z hotela cervenu Kiu a dali sme za styri hodiny Trencin a spat. Boli sme po spravny krstny list. Naspat do Mikulasa sme prisli presne o 15:02. Isli sme na faru. Nebudem tu rozoberat podrobnosti. Riesili sa tam rozne divne veci. Rozne divne otazky. Ja som sedel vystreto a napato. Usmieval som sa nakrivo. Susi sedela uvolnene a smiala sa naplno. Dekan sa smial sam na svojich vtipkoch a tak to bolo cele dost vesele. Ked sme z tade odisli dost sa mi ulavilo.
Potom uz len vlak domov. Jony ma cakal na stanici v Trnave. Musim
spomenut, ze vlak bol fajn. Bola tam wifina a cele to bolo velmi prijemne.
Pondelok som
siel s maminou kupovat oblek. Islo to velmi hladko. V jednom obchode som kupil
vsetko od ponoziek, cez opasok, sako, topanky. Som bol velmi spokojny. Na
stredu boli v plane obrucky. Cistou nahodou sme sa dostali priamo k vyrobcovi,
ktory dodava do vsetkych zlatnictiev na Slovensku. Chvilu protestovala, ze
maloobchod nerobi, ale moj Belmondov sarm tetu zlomil a za 5min sme sedeli na
pohovke a preberali sa v kazetach s obruckami. Nakoniec sme si celkom rychlo
vybrali pekny parik a dali si vygravirovat odspodu mena a datum. O dva dni boli
pripravene.
Poslednu cast tohto pribehu by som rad venoval praci na jazierku. Nase jazierko na dome je povestne a bolo povestne este ked som pracoval v Mercedese. Vzdy v pondelok sa ma kolegovia pytali: tak ako, kopali ste zase jazierko? Prikladam fotky pre ukazku. Projekt v podstate velky. Dva jazierkove bazeny osadene, cerpadlo cerpa vodu zo spodneho a hore v svahu steka voda po riecke do horneho jazierka. Lahke. Ale mali sme teraz problemy s vyvazenim spodneho jazierka, kede velky kamen, po ktorom stekala voda, tlacil na okraje bazenika a tym padom vytekala voda. V sobotu sme sa rano dali do prace. Odkopali okraje jazierka. Vytiahli balvan. Odsunuli. Vytvorili kamenne stlpiky a cez ne prelozili zelezne tyce. Na ne sme poukladali kamene. Takto nic netlaci na okraje jazierka a tak by to uz mala byt posledna verzia. Tieto inziniersko – stavebne prace mam velmi rad. Vzdy je pekne si pozriet co sme vytvorili.
Ingen kommentarer:
Legg inn en kommentar