mandag 19. mai 2014

17.maj a lukostrelba

17. maj je najvacsi norsky sviatok. Oslavuju samostatnost a ustavu. Dost ich to berie. Najviac tolko ludi pokope som u nas videl akurat na protestoch proti gorile. Bohuzial len raz. Ale to sem nepatri.
Ono v podstate to je celkom nudna oslava. Pridu navleceni do krojov, pojedia parky s rozkami a pol tony zmrzliny a idu domov. Stanky su tiez onicom. Presne tak, ako sa klonuju u nas v praci obedy s nechutnou fasirkou kazdy piatok, tak presne sa naklonovali aj tieto stanky - v kazdom mali tie iste cukriky a tricka I love Norway. 











Jedine, co ma uputalo, bol tento nechutny zabavny kolotociarsky stroj. Ani s prazdnym zaludkom by som sa na to neodvazil. 












Toto som si musel odfotit. Dost blbe je vysklonovat, ked chce byt clovek slusny, ze kde sa prave nachadza, alebo kam chce ist. Teda myslim, ked sedi v tejto krcme, alebo do nej planuje ist. 

Toto si musim pripomenut, ked sa budem raz nudit a budem chciet opat zalozit nejaku super prosperujucu firmu.




Co ma berie a neni to norska oslava samostatnosti je lukostrelba. Dostal som sa k tomu uplnou nahodou. Prsalo dva tyzdne a tak sme cez vikendy sedeli doma. Nemal som uz co pozerat na youtube a tak som si tam nasiel Shoguna film. Buntaro bol manzel Mariko a sice jeho fotka mi kazi moj pekny blog, ale s lukom to fakt vedel. A ako som na neho cumel 3hodiny, tak ma napadlo, ze ten luk je vazne pekna vec.
Nasiel som si na nete, ze vo Vinicnom je v byvalom JRD predajna lukov a rovno si to tam clovek moze vyskusat. Objednal som sa. Venovali sa mi hodinu a pol. Skusali sme silu luku, ktora sa mi hodi. Sipy. Vysvetlovali mi, ako mam cvicit. Ako mam skladat a voskovat luk. Vela som pritakaval. Tak tak. Tak presne.
Doma sme to s tatkom skusali len raz. Na zahrade. To bola chyba. Sip musi mat priestor a nemal by do nicoho narazat, ked sa netrafi ciel. V Bergene som si nasiel kusok od domu super luku. S miernym briezkom. Urobil som terc z karimatiek zakrutenych do seba a za ne este velku drevenu dosku, ktoru som nasiel. Susi najprv sedela nad slaninou a nechcela ist strielat. Ze sa na to neciti. Ked sa posilnila slaninkou, tak si vysukala rukavy a isla do toho. Na moje velke prekvapenie jej strelba mala fakt styl. Pekne jej to islo. Trenoval som aj vcera. A dnes pojdem zase.   










Ingen kommentarer:

Legg inn en kommentar