Pupak a ropne moduly

Ked toto pisem, prave sme skoncili testovanie na JSM module a sedim v kancli v Horsøy. Tam ma OneSubsea svoju hlavnu fabriku, kde sa montuju moduly dokopy. Dalsie su v Radøy. Je to skor kancel pre navstevy. Dlhy kancel, s jednym obrovskym dlhym stolom na ktorom su pracovne miesta oddelene prepazkami, aby si ludia necumeli navzajom, ako kto masti karty a kulicky. Vedla sedi Jonas a tiez tam nieco drvi ako o dusu. Ktovie, ci pracuje, alebo sa hra. Inak nori su ako ini ludia na svete. Nie su ani blbsi, ani chytrejsi, ani lenivejsi, ani snazivejsi. Ked je nuda na porade, tak drvia gulicky na notebookoch ako asi vsade na svete.

Prave som bozekal, ze mi dochadza baterka na mobile a nedohram mapu v panzer generalovi a ako bozekam tak som zbadal, ze presne oproti na policke je zaprasena nabijacka, presne aku potrebujem. Bozie znamenie. Treba to dohrat, kym sa rusi nespamataju.

Ale bez srandy tu treba vazne robit. Teda clovek nema stres, ze nieco uplne podela, pretoze sa robi v teame a kazda somarina sa konzultuje. Nie ako v MB, ze som objednal 50 aut a tie po mne nikto nepozrel a potom som za dva tyzdne dostal paniku a siel pozerat vsetkych 50 aut ci im tam nechyba klimatizacia. Ale na druhej strane, ked su vsetci opptatt, tak niektore veci ostanu na krku iba jednemu. Hlavne peklo som zazil, ked si vsetci zobrali dovo jul a august a ostal som sam. Ale drzal som sa podla mna dobre.

Ale ako som sa vlastne dostal k ropnym modulom? Po 5 mesiacoch co som v Oslo stresoval, ze sa tu nic dobre v norsku pre mna nenajde---> Po odmietnuti zo vsetkych automobiliek. Po poslani snad 500 CV a stale dokola, ze bohuzial nezapadate do nasho profilu. Ked sme s veronikou presli vsetky mozne firmy, boli v pekarnach, v obchodakoch, v elektropredajnach, poslal som CV do vsetkych vyskumakov. Ale podvedome som sa stale drzal automobiloveho. Asi preto, ze som sa bal, ze strojarina bola u mna vazne na nizkej urovni. Titul nie je prax. Ale automobilky nic. Dokonca som bol v takej firme s automobilovymi aukciami, ktory sledovali ceny v Nemecku a porovnavali s cenami v Norsku. Co presne zapadalo mojim predstavam. Siel som tam osobne, ale ten typek bol uplny debil a nevenoval sa mi zo slusnosti ani 30s. Tak som nakoniec skusil opacnu cestu. Ist na to cez titul a skolu. Fukol som si do CV, ze pracujem pre tatka ako dizajner v ProE a naozaj som ho zacal po nociach drvit. Vytlacil som si 1500 stranovu knihu a isiel od zaciatku po uplne najtazsie veci. A posielal som take CV. S proE. To bol januar 2013. A koncom februara prve telefonaty. Prvy riadny pohovor na riadnu pracu. Pre Aker Solution v Oslo. Potom prisiel CAT v Oslo. Tam som bol asi 4x. Posledne kolo bolo s riaditelmi z Danska, Norska a Svedska. Vsetko by bolo fajn, ale ta budova a prostredie bolo vazne soc, nato ze to bol CAT. Potom prisiel Ånsdalnes a pohovor tam. 5 hodin autom na sever do fjordov. Pekna firma, ale male mestecko. To som zapudil, este pohovor ani nezacal.

Hodina norsitny na oslo univerzite s Veronikou. Sedel som vzdy so Susi v lavici a robil som jej zle, lebo sa hrozne sustredila a ja som jej cmaral feky do zosita. A zazvonil mobil. Siel som von a dole schodami k skrinkam. Zdvihol som to a bola to Julia. Komicke, ze zenska sa volala Julia a ja teraz robim na projekte Julia.

No, ale bola to Julia z Available a hodinu sme kvakali o mne a ci viem priletiet v piatok do Bergenu. Kupila mi letenky a objednala taxik a mal som byt o 9.00 vo Framo. Dva dni predtym som pozeral ich stranku a nejako sa to tam zlievalo. Geologicke prieskumy morskeho dna, ropne vrtaky, ventily…vobec som netusil co robia. Ale na moje pocudovanie som to vsetko bral velmi uvolnene. Proste sme so Susi sli do Bergenu. Taxik nas viezol len ten kusok od letiska. Druhy kruhac, Sandsli a doprava. Okolo Statoil a prva krizovatka doprava. Framo Engineering budova v plnej zimnej krase. Vazne som cumel ako neger. Pekna budova, krasne prostredie. Vypchate ladove medvede na recepcii. Este som ale vonku behal 20min a cital si na wikipedii nieco o zvarani a oceliach. Pohovor bol s T.Langedal. A zrazu ako som s nim kracal hore schodmi som mal pocit, ze tu chcem pracovat. Pohovor som mal v 02.108. Teraz tam bezne mame porady. Komicke. Premietali mi tam ropne moduly, ale ja som nejako stale myslel, ze ja ich mam kreslit v ProE. Spoliehal som sa na svoju snazivost a na tatka po skype. Snad by som to nejako nakreslil. Pohovor skoncil a povedali, ze sa do 2 tyzdnov ozvu. Ale nedosli sme ani na letisko a Julia volala, ze to dobre dopadlo, ze dobry dojem som zanechal a ze to vyzera dobre. Vazne som sa hrozne tesil. Ale potreboval som zmluvu. Medzitym padol Aker Solution, ale zobrali ma do CAT a poslali zmluvy. Natahoval som cas. Nakoniec v piatok prisli zmluvy, hrozna radost a ako to u mna byva, radost 10s a zacal zase stress ako to tam zvladnem.

Museli sme sa prestahovat do Bergenu. Mali sme na to 2 tyzdne do 2. Aprila. Vtedy som zacinal. Prvy piatok sme vyrazili len autom do Bergenu a mali pozriet 3 byty. Jeden Sandsli, ale tam bol ten dedek s uzkymi perami. Dalsi kjellerleilighet, ale to prenajimal ten udenac. A posledny bol Edvard. Najmensi, v centre a najdrahsi. Ale povedali sme mu hned, ze to berieme. Edvard to bral velmi seriozne a naozaj si ma overil vo Framo a ani sme riadne nic nepodpisali a dal nam kluce a odisiel na svojom lexuse. Prespali sme tam a v nedelu sli vlakom do Oslo. Kiu sme nechali v garazi. V Lillestrøme sme si pozicali VW transporter a napakovali ho vsetkymi vecami. Spravili sme teda poslednu jazdu z Leirsundu do Bergenu. Vtedy mi bolo smutno za Leirsundom, ale teraz si neviem predstavit, ze by som sa tam vratil. Cesta bola drsna. Spojenie Oslo/ Bergen je z velkej casti vedene po hrebeni hor. 1000 m n.m., -40 stupnov, snehove burky, ze cestu sledujes len podla aut pred tebou. Jedna chyba a ides mimo cesty do zavejov. Vazne mi nebolo vsetko jedno. Ale dosli sme. Zvladli sme to. Vylozili sme sa v novom byte. Prisiel mi hrozne maly. A stale mi tak pripada. Oproti 4 izbovemu leirsundu to je fakt prditko.

Prvy den v praci. Dosiel som tam na 8.00. Vyzdvihol ma Espen Svanevik. A posadil ma do mojho kanclu. Vtedy tam nic nebolo. Len comp a plagatik Framo. V ten den som dostal rychlokurz ventilov. Ale stale som si myslel, ze bud ich kreslime, alebo predavame. Nechapal som suvislosti s modulmi. To mi doslo az o tri dni. Potom to uz vsetko malo rychly spad. Prve obedy, chytanie bergenskeho prizvuku, obcas nechapenie a trapne mlcanie. Ani som najprv dobre nechapal ako funguje system dokumentov a testovania. Ale clovek sa vsetkemu prisposobi. Spozna ludi. Najde si ludi, na ktorych sa obrati v nejastnostiach. Lebo ako ventilovy inzinier mam na starosti celu technicku cast. Od materialov, zvarov, prietokov, tlakov, dizajnu, kvalifikacie, produkcie…a jasne, ze nemozem po pol roku ovladat zvary a este niekde pocitat hydraulicke analyzy. Na to proste su ludia, ktori sa specializuju len na toto.

Mam tu teraz kopec kamosov a vazne super ludi. Najme Jarle, Jonas, Even, Jørund, Chris, Marco…skoda Jonasa S. co sa zabil pri base jumpingu. 25 rokov. Bol uplne najsikovnejsi z celeho oddelenia. Naozaj prirodzeny technicky talent. Nieco, ako ked si niekto sadne za klavir a na prvykrat mu to ide. Boli sme na pohrebe vo Fløro. To bolo 31.7.2013. Nestastie sa stalo 21.7. Asi nikdy nezabudnem ako mi to Jarle povedal, ked som po neho rano prisiel pred jeho dom.

Ale okrem tohto je to vazne pecka miesto. Posilka, suany, sukromny firemny lekar, a hlavne zaujimava praca. Vazne mam dni kedy sa tak tesim do prace, ze vela ludi by to povazalo za zaciatok nejakej psychozy. Ale nemozem si pomoct. Jasne, ze niekedy su tazke veci, ze sa netesim, lebo viem, ze ma cakaju, ale to je vsade tak. Neni praca, ktora by bola len sama pohoda.

A nakoniec som nejako tu svoju skolu zurocil. Nepomohla uplne na 100%, ale v rozbehu to bolo super, ze som aspon vedel citat vykresy. Doteraz, ale citim ake mam medzery v materialoch a zvaroch. Hydrauliku ani nevravim. Na strojarine som to preliezol s tahakom u Knizeta na 3m.