Silver Spears

Moja airsoftova kariera. Dobre napisat. Ani neviem, ako to cele zacalo, ale spominam si, ze som si zacal v robote obzerat na nete airsoftove pistole. Nasledne som kupil cez aukro MP40 airsoft za 119CZK, mysliac si, aky kseft som spravil. Pusky sice dosli, ale boli to umelohmotne cuda, manualky, co ked som natiahol a vystrelil, letelo to vsade len nie rovno. Tony s Branom si kupili nejake manualne pistolky a ja, burzuj, som si pre istotu kupil elektrickeho Glocka 18C v municaku. Boli sme tymto equipom hrat na bunkroch pri Morave. Uz si nepamatam, ako sme boli obleceni, ale isto to boli nejake texasky a cierne tricka. Nic sme vtedy nemali. Ale zabavne to bolo riadne. Ked som kropil z glocka. Brano s tonym sa nasledujuci tyzden klepli po vacku a kupili elektricke G36C od cinanov.

 Pouzivam naschval fotky z airosft morava aj ked tam je ten taiwangun : )

 Boli sme to skusat u nich na Celakovskeho, vzadu na zahrade. Rozflakali sme tym cinovy hrnek. Dobre som sa namlsal. Na druhy den som so Susi a Branom siel do municaku. Predavac vytahoval rozne kvery. Bol som hrozne zmateny co zobrat. Typek vytiahol aj AK, povediac, ze toto je kver na zajace. Susi poznamenala, ze hadam nechcem sposobovat bolest takou silnou zbranou. Ani neviem teraz, preco som nezobral to AK ( presne take ma teraz jony, ale to sa kupilo po 3 rokoch aktivnej sluzby ).

 Nakoniec som kupil M4 Special forces, s tlmicom. Dboys. Cina.

Ale ja som nikdy neveril na nejaku kvalitu od japoncov. Aby sm za umelohmotny kver, vysolil hrozne prachy a tu mam cinana, kovoveho, tazkeho a za tretinu ceny. A nikdy ma nesklamali. Ani raz za 5 rokov, co sme hravali, mi pusky nezlyhali. Nic sa nezlomilo, ziadne ozubenie neodislo. Ale spat k veci. M4 som si odniesol domov, do petrzky a tam zacal montovat na nej popruhy. Po pol hodke som jasne dostal krizu, ze preco som si kupil zrovna M4 s tlmicom. Prisla mi divna. Chcel som ju ist vratit. Ale potom som si povedal, ze vyskusam co da a ked sa pokazi kupim si novu. Tak som si ju nechal. Mam ju doteraz. NIc sa nepokazilo.

V tomto zaciatocnom obdobi sme stale nieco dokupovali. Kupil som si kolimator v polovnickom na Vajnorskej. Otvoreny. Perfektny. Sadol na tu M4, ako keby tam patril od vyroby. Kupili sme maskace. Nemecky flektarn. A vazne sme aj hravali. Zacinali sme v Jure na Bielom kameni. Tam sme sa stretli s Goosom, chalanom z BMW komunity, co to vazne bral dost vazne. Pouzival len tlacaky, aby co najvernejsie simuloval realitu. Chodili sme vtedy ja, Brano, Tony a Marek. Obcas s nami isiel aj nejaky Tonyho spoluziak, ale zvacsa len raz. Neviem ako sme sa spoznali s Furym, ale bolo to na prvej akcii v Hodonine. Vtedy s nami hraval aj Mercy. Chalanisko z Pezinka, ktory hlusil vo VW fabrike v BA. Prva akcia v Hodonine bola aj s prespanim v miestnom dome kultury, alebo co to bolo. Akcia sa konala na miestnom opustenom druzstve. Bolo to supis. Prvykrat poriadne velka akcia. Vtedy som este nosieval na ksichte masku, ktoru som upravil kliestami a narobil som do nej mnozstvo dierok, aby sa lepsie dychalo. Vsetky tieto masky vyzerali ako od hanibala kanibala. Objednali sme aj nejake z USA, ale tie boli zase celokovove a mliazdili mi nos. Ale bal som sa o zuby. Kto nezacil riadne krupobitie guliek, tazko moze chapat. Ked clovek lezi pritisnuty k zemi a okolo neho to svisti a svisti teda riadne rychlo, ziadne ze vystrcim hlavu a zakricim strielajte, neboli. Mal som obcas podliatiny ako spraskany cernoch. Ale akcie to boli peckove. V Hodonine s obrnenymi vozidlami. To uz s nami bol aj Jony. Nechal sa nakoniec zlomit a podla mna nelutoval. Skor ze premeskal akcie predtym. Jeho prva akcia bola tusim Hodonin, s transportermi, ked vonku bolo 40 stupnov a tak sme tam behali, driapali sa na rozhorucene karoserie a odpadavali pri celnych utokoch na ruske pozicie. Pamatne je kempenie v hustinach, ktore obyvali snad este praveke komare. Boli to proste roje komarov. Ale cakali sme na konvoj a citili sme slinu na strielanie a tak sme drzali. Pri minimalnom pohybe sa vznasali mrakavy komarov a ti mali tusim tiez slinu.

Fury to proste vedel organizovat. Niektore akcie boli vazne premyslene. Dal si namahu a zakopal v priestore 3x3km 10 bedien s odmenami a kazdu hodinu daval commanderom koordinaty 2 bedien a islo o to, ako sa velenie strategicky porata s tym, o ktore bedne bojovat. Vazne to bolo huste. Brano robil velitela Silver Spears a presuvali sme sa po mape podla potreby. Zadane koordinaty a sli sme do boja.  Vtedy som uz mal svoju druhu pusku. M16A4 s kolimatorom na 2x priblizenie.

Priblizenie sa dalo vypnut a zapnut. Pusku som kupil na airsoftmorava a uz upgradnutu na 450 fps. Kupil som do nej 3000ku baterku a ta puska je podla mna zazrak. Vazne pecka. Neraz som meral a niesla na 70-80m a presne. Doma som roztrielal na zahrade nejedno jablko. V tejto faze nasej kariery sme vsetci boli uz dobre vybaveny. Vysielacky, maskace, takticke vesty, klobuky do kazdeho prostredia, satky, kratke zbrane, malovatka maskacu na ksicht, vojenske lopatky…

Brano si kupil nove Gcko a nechal si ho vytunit v shope pri Ymce. Lepsie povedane, opravovali tam nasledky, ked sa snazil urobit upgrade sam. Vtedy to vsetko boli horuce temy v praci. Co koho serka s vybavenim. Marek si kupil sniperu, ktora mala cez 500fps a dala sa natiahnut len o brucho a to vazne chcelo kumst. BBcka lietali tak rychlo, ze sa to ani nedalo zastrielat.

V case krizy, ked bolo obdobie, ze bol problem ziskat povolenie na hranie v Hodonine, sme chodili hravat kde sa dalo. Do Trnavy – Majcichov. Niekde pri Vrbovom. Do Ivanky pri Dunaji na byvale JRD. Do Brna. Ale to uz nebolo ono.

Podla mna jedna z najlepsich akcii bola akcia vo Vizoviciach.  Dvojdnova akcia. Organizovala to bojova skupina Karpaty. V cele tohto zoskupenia boli chalani, dvojicky. Riadni cvoci s lenonkami. Vraj bojovali v konflikte v byvalej Juhoske. Ktovie. Pri vatre, uz mierne seknuti, opisovali ako vybuchuju skutocne protipechotne miny. Ale akcia to bola super. Branili sme sa v malinci, utok uz zacal a lopatkami sme si kopali zakopy. Vazne sme tam odrazali vlny nepriatelov. Hralo sa vtedy tusim aj 80 – 80. Bolo to velmi pekne bojove prostredie. Prestavky neboli. Velitel striedal jednotky na frontovej linii, aby sa mohli v tyle najest a doplnit municiu. Islo sa vazne do krajnosti. V noci boli hliadky, aby nenastalo prekvapenie. Hliadkoval som s Branom o pol piatej rano. Spali sme v stanoch so sietkou proti komarom a to bol koniec oktobra. Zima mi bola, ze som si babkin sveter natiahol na hlavu a nechal mrznut pupok.

 Inak Silver Spears bol nazov podla nasiviek na uniformach. Kupil som ich vo forsvarsmuseet v Oslo. Na ciernom podklade dve strieborne kopije. My sme si to meno nedali. Zacali tak nasu skupinu sami volat ine skupiny z Hodonina. A myslim, ze sme nikdy nespravili hanbu. Hravali sme tam vacsinou jedine slovenske druzstvo a vzdy nas zavolalli na dalsiu akciu. To svedci o vsetkom.